Choď na obsah Choď na menu
 


Dopis na rozlúčku

29. 4. 2011

Pre Boddah

Tento dopis píše tak trochu blázon, ktorý by evidentne bol radšej večne sa sťažujúcim deckom, takže by mu malo byť dobre rozumieť. Všetky varovania od punk rockových harcovníkov, ktoré sa mi dostali od tej doby, čo som sa dostal do styku s povedzme "etikou" nezávislého života a s pohostinnosťou vašej komunity, sa ukázali byť veľmi pravdivé. Príliš veľa rokov som nepocítil vzrušenie z počúvania alebo skladania hudby, čitania alebo písania. Kvôli tomu sa cítím nado všetko vinný. Napríklad pred vstupom na scénu, keď svetlá zhasnú a dav začne fanaticky jačať, nepôsobí to na mňa, ako to pôsobilo na Freddieho Mercuryho, ktorý to zrejme miloval, opájal sa láskou a obdivom davu, čo je niečo, čo hlboko obdivujem a čo mu závidím. Skutočnosťou je, že už ďalej nemôžem podvádzať kohokoľvek z vás. Proste to nieje fér ani pre vás ani pre mňa. Najhorší zločin, aký si dokážem predstaviť, je okrádať ľudí tým, že predstieram, že ma to, co robím, baví. Ba niekedy mi pripadá, že pred vstupom na scénu by mali byť pichačky. Robil som, čo bolo v mojich silách, aby som si vážil to, čo mám (a ja si to vážim, verte mi, že áno, ale nie dosť). Vážím si faktu, že ja, že my sme ovplyvnili a pobavili spústy ľudí. Musím byť jeden z tých narcistov, čo si vecí začnú vážiť, až keď je po všetkom. Som príliš citlivý. Potrebujem byť trochu ľahostajný aby som mal zase ten enthusiasmus, ktorý som mával ako dieťa. Na našich posledných troch turné sa mi darilo ďaleko viac si vážiť ľudí, ktorých som osobne poznal a našich fanúšikov, ale stále nedokážem prekonať tú frustráciu, pocit viny a súcitu, ktorý ku každému chovám. V každom z nás je dobro a já si proste myslím, že milujem ľudí až príliš, tak veľmi, že je mi z toho tak kurevsky smutno. Smutné, citlivé, nevďačné znamenie Rýb, preboha.... Prečo si proste neužíváš? Neviem. Mám skvelú ženu, v ktorej sa snúbia ambície s pochopením a dcéru, ktorá mi tak často pripomína, aký som sám býval - plný lásky a radosti. Bozkáva každého, koho uvidí, pretože všetci sú dobrí a nikto jej neublíži. A to ma desí, že už nemôžem ďalej. Nemôžem vystáť predstavu, že z Frances raz bude blbo sa cítiaci, sebadeštruktívny, mŕtvy rocker, ako som ja. Mám se dobre, veľmi dobre a som vďačný, ale od svojich siedmych rokov som začal pociťovať nenávisť k ľuďom. Iba kvôli tomu, že pre ľudí je to proste tak jednoduché prísť a domôcť sa súcitu. Iba preto, že ľudí milujem a je mi ich tak ľúto. Ďakujem Vám všetkým za vaše dopisy a záujem behom posledných rokov. Som veľmi excentrický a náladový človek. Už nemám síl a tak si pamätajte: Je lepšie zhorieť než vyhasnúť.

Mier, lásku a porozumenie.
Kurt Cobain

Frances a Courtney, ostanem na vašom oltári. Prosím, Courtney, choď ďalej, kvôli Frances, kvôli jej životu, ktorý bude bezo mňa o toľko šťastnejší.

Milujem ťa, milujem ťa!